Keď som bola malá, mala som veľký sen, chcela som byť zverolekárka. Chcela som zachraňovať zvieratká. Keď som bola staršia chcela som pracovať pre psí útulok a každý víkend som chodila venčiť psíky. Dnes som už veľká a všetky sny som si splnila, nebola to však priama cesta.
Moja prvá brigáda bola paradoxne v obchode, kde sa predávali mäsiarske nože. Takže tiež zvieratká, len v trošku inej podobe. Vyštudovala som zdravotnícku školu a stala sa sestričkou. Po čase mi však zdravotnícke blúzy začali byť primalé a nechcela som mať so zdravotníctvom nič spoločné. Mala som 27 rokov a povedala som si, že nikdy nie je neskoro začať si plniť detské sny. Podala som si prihlášku na veterinu, začala som sa pripravovať na skúšky, ktoré dopadli úspešne. Roky, ktoré väčšina žien venuje pôrodom a deťom som venovala Vysokej škole ale neľutujem to. Za všetku tú drinu to stálo. Popri škole som založila viaceré útulky po celom Slovensku a spolupracujem s viacerými veterinármi s ktorými pravidelne navštevujeme psie útulky z presvedčenia, bez nároku na odmenu.
Okrem toho som zakladateľkou viacerých veterinárnych kliník, kde sa snažíme o čo najlepšiu starostlivosť o zvieratká. V 37 rokoch som založila farmu a presťahovala sa na vidiek. Chovám sliepky, prasatá, kone a kravy. Zvieratá sú môj svet. Aj keď to tak nie vždy bolo a moja práca tomu na začiatku vôbec nenasvedčovala.
Mám manžela, ktorý sa tiež zo začiatku venoval sieťovým prvkom ale momentálne je tiež zverolekárom a spolu máme 4 deti, všetky zvieratká milujú. Sme taká bláznivá rodina, ktorá namiesto dovoleniek trávi voľný čas kydaním hnoja. Preto všetkým hovorím. Choďte za svojím snom nezáležiac na tom, koľko máte rokov a ako bláznivé a neskutočné sa zdajú vášmu okoliu! Nedajte sa odradiť ani svojimi pochybnosťami, ktoré sa zaručene budú objavovať. Vždy to za to stojí. Verte mi, sú to slová srdca a skúsenosti.
